Priznám sa, že keď som prvý krát čítala článok o téme "zero waste", moc ma táto téma nezaujala. No keď som sa vždy spätne vrátila k podobným článkom a videám, ktoré som na túto tému videla, vždy mi to niečo dalo. Zmenili ma. Začala som uvažovať nad mojím spôsobom života, nad tým čo kupujem, čo nosím, čo používam, čo jem, alebo ako sa správam k životnému prostrediu. Postupne som začala vidieť to, čo som predtým nevidela.
Keď som šla nakúpiť do obchodu a prišla k ovociu, automaticky som natiahla ruku k stojanu s plastovými sáčkami. Tak ako vždy. V hlave mi preblesla myšlienka: "Naozaj ho potrebujem na 10 minút, kým prídem domov z obchodu a ovocie vyberiem z tašky?" Správne. Nepotrebujem. A tak som ruku od sáčkov hneď odtiahla a môžem povedať, že odvtedy som si sáčok z obchodu už neodniesla.
Rovnako, keď som šla domov zo školy a nemala som nič na pitie. Prišla som do obchodu k regálom plným plastovo zabalenej vody. Áno, bola som hrozne smädná, no pri pomyslení na to, koľko plastových fliaš sa denne, mesačne a či ročne vyhodí hneď po použití ma striaslo. Aj keď je pravda, že ja som vždy plastovú fľašu nosila so sebou kým nebola už úplne zošuverená a dalo sa z nej piť. Nekúpila som si ju a vydržala som s mojím smädom až domov.
S mojím šatníkom to bolo síce inak, pretože som už od mala najviac nakupovala v secondhandoch, ale aj tak som prišla na to, že mám veľa toho oblečenia, ktoré nenosím a nevyužívam. Tým pádom som sa rozhodla moje oblečenie vytriediť a niečo posunúť ďalej, na darovanie, charitu. Rovnako vznikla u nás doma polica, ktorú volám "pripravené na zrecyklovanie".
Ďalšie moje myšlienkové pochody nadišli, keď som prišla do kúpeľne. Ako som tak stála a pozerala sa na to všetko, čo mám na poličke, v mojej hlave sa začal vír myšlienok. Šampóny, kondicionéry, masky na vlasy, sprchové gély, holiace peny, telové mlieka a podobne. Naozaj to všetko to, čo používam potrebujem?
Nie, nepotrebujem.
Po všetkých týchto skúsenostiach a uvedomení si, čo to vlastne znamená "minimalizovať odpad" si môžem povedať, že som skončila s jednorázovým plastom, že si viac vyberám čo kupujem, že som sa naučila recyklovať odpad a viac sa starať o prírodu, pretože keď niekam idem a vidím na zemi vyhodené sáčky, fľaše alebo iné smeti, nedá mi to nezdvihnúť a nezanadávať na určitých ľudí, ktorým to je proste jedno.
Čo dodať na záver? Som neskutočne vďačná za to, že som si našla cestu k minimalizácií odpadu. Ovplyvňuje ma to každý deň, vo všetkom čo robím. Stále si viac a viac uvedomujem o čo ide, a robí mi to hroznú radosť. Pretože okrem toho, že ma baví vymýšľať rôzne nápady ako využiť to, čo už mám na niečo nové, alebo vymýšľať recepty na domácu kozmetiku a čistiace prostriedky, viem, že robím dobre aj našej matičke Zem!
Verím, že som vás týmto článkom aspoň čiastočne inšpirovala k uvedomení si tejto témy. Ak sa Vám článok páčil, nezabudnite mi o tom napísať, poprípade ma podporiť zdieľaním.
S láskou,
Michelle.
Comments